Vyrastal som v rodine, kde sa o Bohu nehovorilo. Len na Vianoce sa otec pomodlil pri štedrovečernom stole Otčenáš. Mal som prísnu výchovu a tak, keď som sa dostal na internát na strednej a neskôr na vysokej škole, tak som si užíval tzv. „slobodu“. Veľmi rýchlo som sa spriatelil s alkoholom a cigaretami, až som si vyslúžil prezývky „Norton“ a „Nikotín“.

S priateľmi sme na akciách pretekali, kto viacej znesie. Naše rozhovory sa začínali tím, že sme spomínali na minulú akciu ako sme sa opili a končili tím, že sme plánovali ďalšiu. Stále sme špekulovali kde zohnať peniaze na alkohol. Mal som veľmi veľa kamarátov a stále som bol v nejakej spoločnosti, ale napriek tomu, keď som zostal sám, tak som pociťoval prázdnotu. Nevedel som na čo som na svete a nevidel som zmysel života. Na internáte som sa zoznámil s dvoma chalanmi, ktorí sa odlišovali od ostatných. Nepoužívali vulgarizmy a vždy boli ochotný pomôcť. Niečo ma k nim priťahovalo. Napĺňali ma rozhovory s nimi. V tom období som viedol dvojtvárni život, keď som bol s nimi snažil som sa správať „sväto“ a keď som bol mimo nich tak som si viedol svoj život. Obaja chodili do spoločenstva Agape :-) a tak som ho začal navštevovať aj ja. Postupne som začal spoznávať Boha. S počiatku len prostredníctvom chalanov a dievčat z Agape. Spoločenstvo robievalo evanjelizačné vystúpenia, kde som aj ja začal účinkovať. Na jednej divadelnej evanjelizácii, som precítil, že ma Boh miluje. Možno to nebol duchovný zážitok, možno to bolo čisto racionálne – neviem presne, ale čo viem je, že od vtedy už poznám zmysel života, viem na čo som na zemi, viem čo chcem robiť a viem že Boh začal od tej chvíle môj život meniť. Hriechy a problémy nezmizli z môjho života akoby čarovným prútikom, ale je tu Niekto kto mi pomáha ísť ďalej... Mám veľkú radosť a pocit naplnenia, keď môžem akýmkoľvek spôsobom ohlasovať Jeho kráľovstvo a lásku. Vyskúšaj to aj ty. Oplatí sa ti to. Túžim aby celý môj život bol na Jeho chválu.