Ahoj...no ako zacat:)

K viere ma viedla odmalicka moja mamina , za co som jej nesmierne vdacna. Jej sklamanie vo svojom manzelovi-gemblerovi a alkoholikovi, sa mi stalo pozehnanim v pravom zmyse slova.Tazko bolo cloveku sa na mojho otca spolahnut, najmä pre toho kto ho poznal a prave preto si jasne pamätam na mamine slova v jedno popoludnie (ako 7 rocnej):... Boh je tvoj pravy ocko, treba sa nanho spoliehat a vzdy ked nieco budes od Neho potrebovat,rozpravaj sa s nim. To mi dalo do zivota obrovsku nadej. Dokonca si pamätam na malo velky zazrak, zjavenie, kt. sa od tej doby uz nikdy nezopakovalo...ako male 8-12 roc. stebielko som sa kazdy vecer modlila ruzenec, modlila som sa za celu rodinu a neviem preco, vedela som ze ma v modlitbe vedie Duch Sväty.

V 1 vecer som prezila vo svojom zivote 1 a jedinecny zazrak zjavenia...citila som teplo a svetlo a najmä obrovsku lasku,kt. ma obklopila...na par sekund som pocitila uzas...Samozrejme, ze mi skoro nik neveril ale to nebolo pre mna podstatne. Teraz som si bola uz na 100% ista laskou, o kt. sa hovorilo pred 1.sv. prijimanim. Na zakladnej skole som bola sikanovana, v partii sme mali jedneho agresora kt. sa v tom doslova vyzival.Citila som sa ze mnou pohrda, postupne sa zranenie prehlbovalo naco som zacala pohrdat seba samou, utok sa zvysoval az sa zmanipulovali aj ostatni a ja som to uz nemohla vydrzat. Plac, narek, strach,...

...to ma sprevadzalo celu zakladnu, hambila som sa za svoj vyzor co viedlo k hladaniu si novych zalub priatelov. Moja hodnota v sebaobraze bola velmi nizka, dokonca az na nule. Ako mala som prosila Boha nech sa tieto muky skoncia, casto som si priala smrt ba dokonca som vnimala väcsie stastie byt zvieratom, a zavidela tomu vlastnemu. Prestala som doverovat ludom, najmä vo formalne vybudovanej spoloc. akym je napr. trieda. Na ulici som si vlasmi zakrivala tvar. Boh bol vsak pri mne aj v tychto tazkych casoch a istotu mi dal v tom, ze po 1 z vecernych prosieb mi daroval slobodu. Od toho vecera som nepocula od hl. agresora ani len krive slovko. Poviete si zazrak,a aj bol.Napriek skoncenym mukam som prezivala doma dalsie peklo tykajuceho mojho ocina alkoholika gemblera.Pomoc som vyhladavala v novych kolektivoch, kde som zakusila obdobie nirvany,hippies style kratkych experminetov s travou, pricom svoj sebaobraz som kompenzovala prehnanym az sebadestruktivnym cvicenim(cvicila som napr. aj pri vyokych teplotach...proste zavislost, keby som nerobila posilovaky na brucho, citila ´by som sa byt menejcenna).Moj zivot sa zacal uberat inym smerom najmä v obdoni kedy teta takisto postihnuta rodinnym ,,nestastim\" sa zacala zaujimat o reinkarnaciu, liecitelstvo a hypnozu minul. zivotov.Cela rodina sme sa nechali tym pohltit. Veci kt. som vtedy nechapala mi davali väcsi zmysel, pretoze navrat do min. zivotov a hypoza mi umoznili pochopit, davali odpoved na moje otazky a sucasne sebavedomie. To bol dovod preco som sa tomu zacala intenzivnejsie venovat. Dlho vsak toto nadsenier nezostavalo, zhruba po roku-roku aj pol, som zacala mavat ,,halucinacie\". Najskor som to vnimala ako moju sluzbu- pomahat dusiam kt. sa mi zjavovali. Onedlho som vsak zacala pozorovat ,,3. okom\" nove stvorenia, kt. nas zacali zastrasovať.Pochopila som, ze s tym musim/e skoncit,pocitovala somv sebe nepokoj, strach, a psychicky stres. Malo to dopad na rodinne vztahy. Nebolo vsak uniku. Po urcitom case som zacala vidiet postavy a pocut retaze, neskor som sa dozvedela ze islo o demonov, preco som nemohla vklude spavat...Kedze mamina s rodinou navstevovala vestkinu, pomoc sme hladali u nej, neskor sme vyhladali najlepsiu vestkinu az niekde na hraniciach. Nastastie uz vtedy sa moja nadej uberala inym smerom, takze dovera vo vestkine sa skoncila. Bezpecne som sa zacala citit uz len v kostole, kde sa mi Boh zacal myslienkami prihovarat, jemne, nenasilne...Cas straveny v kostole bol pre mna uzdravujuci. Moja viera v Boha sa upevnila az natolko, ze som sa zacala modlit ruzenec, zo strachu pred ,,tymi bytostami\".Strach zo zivota odchadzal, v 1 spovedi mi knaz zvestoval, ze najdej novych veriacich priatelov, dokonca mi dal kontakt do spolocenstva(do kt. chodim teraz:).Nastupila som na strednu, kde som v 1. roc. stretla Maťku.Mali sme podobny style, pocuvali rovnaku music a ja som bola rada, ze si tak dobre rozumieme, nasluchala a mala o mna zaujem co mi prinasalo istu ulavu. Avsak po 1 vikende som na nej spozorovala zmeny. Ziarila. Rapidne sa zmenila, hoc tato zmena vychadzala z jej vnutra, menil sa aj jej vyzor. No krasny obraz:) Vedela som len, ze navstivila krestansku konferenciu a odvtedy som zacala nasavat inform. Zakazdym som sa tesila, kedy sa s no stretnem a povie nove svedectvo o Bohu, uplne ma to strhlo, pretoze konecne som zazila a chcela zazit to, o com hovorila, zive krestanstvo. Zalozili sme nove spolocenstvo, kt. vsak nemalo ani skusen. vodcu, ani priestory. Stretavali sme sa v cajovni,dohromady nas bolo az 3. Nevedno preco, ale postupne ma zacalo mrziet, a ani som nedokazala pochopit, preco neprezivam Boha tak ako dalsie clenky spoloc. Vsetko som robila- citala pismo, modlila sa, dokonca viedla chvaly.Tesne pred 1 stretnutim so spoloc. ma napadlo, abych si vzala so sebou vreckovku, keby som nahodou plakala. Este som sa nad tym pousmiala,ze ju urcite nepouzijem...:)Po prichode som s nahnevanym a sucasne zufalym postojom, zacala prosit o modlitbu nase dievcata. Pochopila som, ze musim Bohu odovzdat vieru vo vestenie, reinkarnaciu, hoci som nevedela sama odpoved. Hcela som to, co maju aj oni. Zacala som Bohu doverovat najmä pre skusenosti, kt. som s nim zazila a odovzdala svoj hriech, bielu magiu. Po par min. som zazila nekutocne stastie, ulavu na dusi a cilila som sa ako znovuzrodena, akoby mi Boh darval uplne novy zivot a mohla som zacat odznova.Spolocne sme sa zacali nahlas plakat a nasledne sa suasne smiat. Nechapala som co sa so mnou deje, no vedela som ze Boh mi dal SANCU, NOVY ZIVOT, KRASNY a tak jedinecny. Prezivala som sama stastie, skusenosti a pocit...byt nadovsetko milovana.za nic na svete by som tuto skusenost nevymenila. Boh odvtedy plni moje zelania-daroval mi doslova vysnivaneho partnera, spolocenstva,oslobodil od zavislosti a sebadestr. sklonov...a hlave- nevnimam ho len ako otca, ale aj ako partnera vo vsetkom co robim. Viem ze mozem k Nemu prist kedykolvek a s cimkolvek a On odpovie hlasom(otca, syna, matkinym...), kt. momentalne potrebujem. Väcsej opory vo svete niet. Od tej doby sa neustale presviedcam o Jeho laske, o tom, ze mozem prist za nim aj s tymi najmensimi banalitami, a ze prave prave tie su prenho najkrasnejsie, najdolezitejsie. Moja hodnota, zivot a pohlad na lasku nabrali uplne iny zmysel, stale ma formuje, uci, zazivam s Nim nove dobrodruzstva........a je to nadherneeeeeeeeeeeeeee