Pozrime sa však bližšie na to, akú lásku to Ježiš prikazuje. V Gréčtine sú na slovo láska tri výrazy: eros, filia a agapé. Každý z nich má inú kvalitu. Eros je láska sebecká, znamená získať, zažiť, ukradnúť si, dostávať lásku. Filia je vyšší stupeň: je to láska priateľská - dávam, aby som dostal, milujem, aby som bol milovaný, teda typicky ľudská láska. Agapé označuje najvyšší stupeň lásky - lásku akou miluje Boh: dáva a nečaká, rozdáva sa... Pre človeka takto milovať je ideál, ktorý možno len veľmi ťažko dosiahnuť. Napríklad, v texte, kde sa Ježiš pýtal Petra, či ho miluje, je najprv dvakrát použité slovo agapé, no potom akoby išiel s nárokom dole, je slovo filio, ale rozbor tohto textu akoby nás nekompromisne viedol k výrazu agapé.

Podobnú zaujímavosť nachádzame v Starom zákone. Keby sme sledovali knihy tak, ako vznikali a hľadali by sme odpoveď na otázku, prečo máme milovať Boha, zistili by sme, že táto odpoveď sa posúvala smerom k nezištnosti. Prvotný dôvod v najstarších knihách bol, že kto miluje Boha, bude požehnaný. Znamenalo to, že bude mať majetok, zdravie, deti. No Kristovi učeníci postupne prešli skúsenosťou, že aj spravodlivý človek trpí, že všetko zlo nie je len odplatou za hriech. Pripomeňme si napríklad Knihu Jób a dostaneme odpoveď, že kto miluje Boha, stáva sa dokonalým v čnostiach. A práve o to ide. Najmladšie spisy však už hovoria inak: Milovať Boha treba pre neho samého - teda preto, že je, aj keby nám to nič neprinieslo!

Agapé (z gr. αγάπη - bezpodmienečná, obetavá láska) alebo agapy alebo hody (bratskej) lásky bola večerná slávnosť u prvých kresťanov spojená s bohoslužbami. Na dôkaz lásky, jednoty a vzájomnej pomoci stolovali spolu bohatí aj chudobní kresťania.